Síce s ročným sklzom, ale stojí za to venovať pár slov nahrávke, ktorá si zaslúži väčšiu pozornosť nielen v rámci toho, čo slovenská hard a heavy scéna do sveta poslala v roku 2021. Ani neviem, aké je na Slovensku povedomie o existencii košických REFLECTIONS, osobne si ich pamätám z nejakých koncertov, a to už bude aj dvadsať rokov. Ich predchodcom boli SELFCAGED, fungujúci v rokoch 1996 – 2001, ktorí sa v závere prinajmenšom sčasti „preklopili“ do REFLECTIONS, ktorí už môžu oslavovať dovŕšených 21 rokov existencie.

Ak si vezmeme, že medzi albumami „Reflections II – A Life To Wait“ a minuloročnou trojkou ubehlo sedemnásť rokov, dá sa intenzita existencie iba tipovať, aj košická je táto partia asi už len pôvodom, ale prebrať sa z hibernácie bol určite dobrý nápad. Album „III“ je veľmi príjemne počúvateľný a skomponovaný, zahraný a zaranžovaný tak, že počuť, ako sa skúsenosti tvorcov zhmotnili v nahrávke, ktorá sa tomu, čo tu recenzujem väčšinou, približuje minimálne.

SELFCAGED sa zameriavali na progresívne metalové hranie a REFLECTIONS idú ešte o kus ďalej. Sedem skladieb na novom CD je žánrovo niekde v teritóriu melodického, atmosférického a progresívneho metalu, v ktorom sa nájde priestor pre rockové odľahčenie, ľahký odraz sedemdesiatkového hard rocku a soundtrackovú zasnenosť. Ak chcete „metal, ktorý musí rezať!“, tak pred tým, než sa tu k nemu aspoň čiastočne prepočúvate, budete musieť „pretrpieť“ vyše pol hodiny celkom iného prístupu k tvrdému gitarovému hraniu.
Novinka REFLECTIONS pochopiteľne stavia na tvrdých gitarách, je to metal, nie „niečo s metalovými prvkami“, ale gitary, basgitara, klávesy a bicie (ich autor uvedený nie je, ak sú „umelé“, sú spravené výborne, s citom, prirodzene) maľujú hudobné obrazy, plochy a nálady. Melódie, emotívnosť, farby, neraz skôr melancholické, za tým sa sem oplatí prísť najviac. A pritom nechýba ani energia, výbušnosť, nápady a veľa hrania, sólovania, čarovania s gitarami, ktoré celkovo vyznieva príjemne nenásilne a nenútene.

Texty rozoberajúce hlavne vzťahy, premýšľanie o plynutí života a ponor do autorovho vnútra sú zaspievané silným, čistým a tvárnym melodickým vokálom. V úvodnej skladbe sa hosťovsky predvedie Tom Englund zo švédskej legendy EVERGREY. (Mohli by sme to tak po slovensky brať ako snahu zaujať „veľkým menom“, alebo tak normálne ako dôkaz toho, že REFLECTIONS asi nie sú len nejakí „šak sa tak snažili...“, ak im na spoluprácu kývla takáto uznávaná figúra.)

Album vyvrcholí vyše desaťminútovým príbehom s názvom „Wasteland Of Dreams“ a záverom je nasledujúca „Epilogue“. Práve v nej dôjde k občasným extrémnym výbuchom zasadeným do veľmi éterickej hudobnej krajiny. REFLECTIONS tu rozjasnené, pokojné, občas priam utešujúce momenty kombinujú s drsným doom/death metalom (vrátane growlujúceho vokálu) a tento odvážny kontrast funguje na jednotku. Hudba na albume dostala veľmi dobre zvolené znenie a grafické prevedenie digipacku ladí s tým, čo je zaznamenané na CD, ktoré odporúčam